Fuhl
Imrich Fuhl
Vyzliecť slová
reklady básní
Edícia DUNAJ
Vydavatefetvo učebníc, Budapešť
1991
Fuhl Imre
Levetkőztetni a szavakat
Versfordítások
DUNA
könyvek
Tankönyvkiadó, Budapest, 1991
Publikácia Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku
A Magyarországi Szlovák írók Egyesülete kiadványa
Zostavil a preložil IMRICH FUHL Összeállította és fordította FUHL IMRE
Redigoval Alexander Kormos Szerkesztette Kormos Sándor
Ilustroval a obálku navrhol: Ján Mušto Illusztrálta és a borítót tervezte: Mustó János
© Preložil Imrich Fuhl, 1991 © Fordította Fuhl Imre, 1991
ISBN 963 18 3861 7
|
Miroslava Čierna |
Kara Gábor |
|
Kamil Peteraj |
Gál Sándor |
|
Ján Zambor |
Varga Imre |
|
Jana Kantorová-Báliková |
Kányádi Sándor |
|
Rosita Halajová |
Koch Valéria |
|
Hana Košková |
Valéria Kochová |
|
Tatjána Lehenová |
Pethes Mária |
|
Miroslav Dudok |
CholiDaróczi József |
|
Martin Prebudila |
Kovács József |
|
Adam Suchánsky |
Josef Michelisz |
|
Pavel Husárik |
Vata Vágyi |
|
Ondrej Štefanko |
Nelu-Bradean Ebinger |
|
Ivan Miroslav Ambruš |
Engelberg Rittinger |
|
Dagmar Anaková |
Maria Berényi |
|
AlojzBerec |
Petar Milosevic |
|
Lea Svoradová |
Vojislav Galič |
|
Vladimír Machajdík |
Veronka Halušková |
|
Béres Attila |
Gabriel Kara |
|
Szentmihályi Szabó Péter |
Gabriel Hattinger |
|
Ladányi Mihály |
Mária Fazekašová |
|
Nagy László |
Michal Hrivnák |
|
Tóth Éva |
Juraj Marík |
|
Békési Gyula |
Oldňch Kníchal |
|
Berda József |
Juraj Dolnozemský |
|
Kormos Sándor |
Alexander Kormoš |
|
|
Gregor Papuček |
Poznámka: Alexander Kormoš (Kormos Sándor), Valéria Koch (Koch Valéria) a Gabirel Kara (Kara Gábor) sú dvojjazyčne píšuci básnici, preto ich meno tu figuruje tiež dvojjazyčne.
Megjegyzés: Kormos Sándor (Alexander Kormoš), Koch Valéria (Valéria Koch) és Kara Gábor (Gabriel Kara) két nyelven író költők, ezért itt nevük is két nyelven szerepel.
Rozmrvené slová
Z poézie slovenských básnikov žijúcich
v Česko-Slovensku, Juhoslávii, Rumunsku
a v zámorí
Szétmorzsolt szavak
A cseh-szlovákiai, jugoszláviai, romániai és tengeren túli szlovák költők verseiből
Miroslava Čierna
Hviezdy
Nebeské hviezdy drobné sú zo zemskej perspektívy: Človek sa musí priblížiť, aby ho ohúrili.
A ľudské hviezdy zdajú sa obrovské, dokonalé. Podídeš, zavše zosmutnieš: Zrazu sú také malé!
Miroslava Čierna
Csillagok
Földünk perspektívájából parányiak a csillagok. Ha udvarukba férkőznénk, megdöbbennénk, hogy mily nagyok.
A legtökéletesebbnek az ember-csillagok tűnnek. Közelről nézve szomorú, hogy mennyire eltörpülnek.
Kamil Peteraj
Zajtra môže byť neskoro
kričím
a budím svojich susedov
a hovorím im
kričte aj vy
a budte svojich susedov
a povedzte tým susedom
aby kričali aj oni
a budili svojich susedov
pretože zajtra môže byť neskoro
(Útechy Imaximyl telegramy), Smena, Bratislava, 1987)
Kamil Peteraj
Holnap már késő lehet
kiabálok
és felébresztem szomszédjaimat
és azt mondom nekik
lármázzatok ti is
és keltsétek fel szomszédjaitokat
és mondjátok nekik
kiáltsanak ők is
és verjék fel szomszédjaikat
mert holnap már késő lehet
Kamil Peteraj
Momentálne
ach áno momentálne
je leto
po lete by mala byť jeseň
ak sa nič nestane príde aj zima
a po nej jar
niektorí tomu veria
a kupujú si zájazdy Čedokom
k Jadranu alebo do rakúskych álp
predplácajú si noviny
a vedia kde budú o dva tri
či päť rokov
kým iným dá dosť práce a námahy
aby sa dožili zajtrajšieho dňa
(Útechy I maximy I telegramy), Smena, Bratislava, 1987)
Kamil Peteraj
Pillanatnyilag
ó igen jelenleg
nyár van
a nyár után ősznek kellene lennie
ha nem jön közbe semmi a tél is eljön
és utána a tavasz
egyesek hisznek ebben
és ibuszutakra fizetnek be
az adriai tengerhez vagy az osztrák alpokhoz
előfizetnek az újságokra
és tudják hol lesznek két három
vagy öt év múlva
míg másoknak elég munkát fáradságot jelent
megérni a holnapot
Ján Zamboor
Približíne, pravdepodobne
„Veľmi ťaážko je dnes nahrať čistý vtáčí spev/, šum trstiny, žblnkot potoka," ppovedal zvukový majster.
Myslíte, žže v horách je vzduch bez chemikálií,
ked komíríny sú vysoké?
A ste si iststí,
že voda z: prameňa
je pramennitá?
Nehovoriáac o chlebe,
zemiakocbh, zelenine atď.
Nejemé uiiž niečo iné?
„Osýpky??" pýtaš sa lekárky. „Ťažko jeednoznačne povedať, lebo dieťaa je očkované."
A čo je prravá láska a čo nepravá,
čo je dobüro a čo zlo,
čo je pravvda a čo lož?
Aj to viešš často iba približne.
A možno) sa v kdečom osudovo mýliš.
Pravdepoodobne ťa má rada.
Pravdepoodobne konáš správne.
A ked si r ráno sadáš za volant,
zdá sa ti,,
že pravddepodobne všetko stihneš,
že ti nevyypovedajú
brzdy
a že na mnesto
nepadne :
bomba.
(Kôň na sídlisku, Smena, Bratislava, 1983)
Ján Zambor
Megközelítőleg, valószínűleg
„Manapság nagyon nehéz felvenni
a tiszta madáréneket, a nádsusogást,
a patakcsobogást," mondta a hangmérnök.
Azt hiszitek, ha magasak a kémények,
a hegyi levegő vegyi anyagoktól mentes?
És biztosak vagytok benne,
hogy a forrásból
forrásvíz folyik?
A kenyérről, krumpliról,
zöldségről, stb. nem is beszélve.
Nem eszünk már valami mást?
„Himlő?" kérded az orvosnőt. „Nehéz egyértelműen ezt állítani, hisz a gyerek be lett oltva."
És mi az igaz szerelem és mi nem az,
mi a jó és mi a rossz,
mi az igazság s mi a hazugság?
Gyakran ezt is csak megközelítőleg tudod.
És lehet, hogy ebben-abban végzetesen tévedsz.
Valószínűleg szeret.
Valószínűleg helyesen cselekszel.
És amikor reggel a volán mögé ülsz,
úgy tűnik,
hogy valószínűleg mindenre lesz időd,
hogy a fékek
nem mondják fel a szolgálatot
és hogy a városra
nem esik
bomba.
Jana Kantorová-Báliková
Pešia zóna
Tu v pešej zóne
namiesto strohej racionálnej architektúry
sa z fasád dívajú buclatí bôžikovia
a pred kníhkupectvom
lomozia lúčiaci sa maturanti.
Tu v pešej zóne
sa chodí rýchlosťou ludských krokov,
prispôsobenou
pohľadu do očí, úsmevu, piesni.
Musíš sem občas prísť,
i keď sa dlho povezieš autobusom
pomedzi betónové domy,
prejdeš cez mnohé križovatky —
musíš sem občas prísť,
a pešia zóna ako metronóm
napovie rytmus tvojmu srdcu,
aby sa vedelo odlíšiť
od srdca autobusu, mixéra či práčky.
(Pešia zóna, Slovenský spisovatel, Bratislava, 1986)
Jana Kantorová-Báliková
Sétálóutcában
Itt a sétálóutcában
a rideg ésszerű építészeti elemek helyett
gömbölyded istenkék néznek a homlokzatokról,
a könyvesbolt előtt pedig
búcsúzkodó érettségizők zajonganak.
Itt a sétálóutcában
a járás hozzáigazodik
a tekintetekhez, a mosolyokhoz, a dalokhoz,
gyorsasága emberléptékű.
Időnként el kell ide jönnöd,
ha sokáig tart is a buszozás
a betonházak között,
sok kereszteződésen mész át —
időnként el kell idejönnöd,
és a sétálóutca akár egy metronóm
megadja szívednek ritmusát,
hogy az autóbusz, a turmixgép és a mosógép
szívétől megkülönböztethető legyen.
Jana Kantorová
Zemepis
Na miestach,
čo sme spolu navštívili,
mi navždy zostal každý kameň milý.
Skutočne —
celkom nič ma nebolí
pre tých pár bodov glóbusu či mapy.
Nechci však poznať ľútosť,
čo ma trápi
pre plochy,
kde sme spolu neboli.
(Opojenie, Smena, Bratislava 1977)
Jana Kantorová
Földrajz
A
helyeken,
amiket együtt látogattunk meg,
örökre kedvesek maradtak a kövek.
Valóban —
a földgömbnek s a térképnek
e néhány pontjáért semmim se fáj.
De ne akard tudni fájdalmam a helyek miatt, ahol nem lehet(t)ünk együtt.
Rosita Halajová
Písali
Písali básne. Pri tom snení zrazu sú do seba zaľúbení.
Spojilo ich iba zopár básní a hrdé konštatovanie: — Máme osemnásť, budeme spolu verše pásť.
Bolo to trochu sentimentálne: On, nežný ako kapusta, sa sklonil nad ňu a prilepil jej daktyl na ústa.
(Nové slovo mladých, Bratislava 1980)
Rosita Halajová
Költészet
Verseket írtak. Álmokat kerestek, s egyszercsak egymásba szerettek.
Csak néhány vers kötötte őket egymáshoz meg a büszke tény, hogy tizennyolc évesek s együtt írnak verseket.
Kissé szentimentális volt, amikor—jól átgondolva a stílust — ő gyöngéden fölé hajolt, és ajkaira rótt egy daktiluszt.
Hana Košková
Na Bajkalskej
Ĺudia sa mi zdajú zhovorčivejší.
Rozopli si pláste
a nepozerajú sa úzkostlivo na hodinky.
Nehlučne otvárajú a zatvárajú
myšlienky
do čakárne,
v ktorej ťa čakám
bez údajov
o mieste a o čase,
len s dvoma slovami,
ktoré si mi nechal
uprostred ťažkých obytných blokov.
(Nové slovo, Bratislava 1987)
Hana Košková
Autóbuszpályaudvaron
Beszédesebbeknek tűnnek az emberek.
Kigombolták kabátjaikat,
és nem lesik aggódva óráikat.
Zajtalanul engedik szabadjára
és zárják gondolataikat
a váróterembe,
ahol helyre és időre vonatkozó
adatok nélkül
várlak,
csupán két szóval,
melyeket a nehéz lakótömbök közt
meghagytál nekem.
Tatjána Lehenová
Vybraná spoločnosť
Dostala som chuť na malý spoločenský večer; len pre vybranú spoločnosť. Na dvere vešiam ceduľky:
NERUŠIŤ!
NIE SME DOMA!
SPÍME A MAĽUJEME! Zatvorené pre všetkých! Už sa teším, ako si zapálim sviečku, pustím hudbu celkom tichučko, nalejem pohár červeného a s knižkou,
položenou len tak ledabolo pri ruke, začnem rozhovor s pozvanými — obrátená do seba.
(Romboid, Bratislava 1988)
Tatjána Lehenová
Válogatott társaság
Kedvet kaptam egy kis társasági estéhez; csakis válogatott társasággal. Cédulákat aggatok az ajtóra:
NE ZAVARJANAK!
NEM VAGYUNK ITTHON!
ALSZUNK ÉS FESTÜNK! Mindenki előtt zárva!
Előre örülök, hogyan gyújtom meg a gyertyát, egész halkra kapcsolom a zenét, töltök egy pohár vöröset és egy könyvvel,
ami csak úgy hanyagul volt a kezem ügyében, beszélgetni kezdek a meghívottakkal — magamba fordulva.
Tatjána Lehenová
Malá nočná mora
S neutíchajúcim úžasom
dôverčivo pozorujem, ako rastieš.
Chcem to.
Chcem, aby si bol veľký a mocný,
chcem, aby si bol kráľ.
Zľahúčka prstom... a malinká pusinka
sa otvára... Nepľuj toľko!
Vidíš, znova si sa zababral.
V horúčosti perín, v tomto bielom
nebi, moja ruka hladí tvoje čelo,
ty oblý rožok s kvapkou medu,
ty hľadavý slepý krtko, hrdý výsledok
mojich usilovných snáh,
ty moja sebecká nočná mora...
Koľkokrát si mi už nedal spať?!
Nežne sledujem ružovkastý reliéf pokožky jemnej ako psí ňucháčik; pritláčaš sa, vinieš k ruke ako mačka, teplý a radostný; viem: tento dotyk máš rád...
Často uprostred havraních nocí,
často namiesto trepotavých
muších zón sna
musím ťa láskať, musím ťa maznať,
rozmaznanček jeden — len čo sa zväčšíš,
aká som pred tebou bezmocná...
(Romboid, Bratislava 1988)
Tatjána Lehenová
Kis
éji lidércnyomás
Nem múló ámulattal,
hiszékenyen figyelem, ahogy növekszel.
Akarom.
Azt akarom, hogy nagy légy és erős,
akarom, hogy te legyél a király.
Ujammal könnyedén... és a picinyke szájacska
lassan kinyílik... Ne köpködj annyit!
Látod, megint összemaszatoltad magad.
A párnák forróságában, ebben a fehér mennyben, kezem homlokod simogatja, te gömbölyded kifli csöppnyi mézzel, te keresgélő vaksi vakond, szorgalmas törekvéseim büszke eredménye, te, önző éjszakai lidércem... Hányszor nem hagytál már aludni?!
Gyöngéden követem kutya-orrocska finomsága bőröd rózsaszín domborművét, odafurakszol, hozzásimulsz a kezemhez akár egy macska, melegen és boldogan; tudom, szereted ezt az érintést...
Gyakran hollófekete éjszakák közepén,
sokszor az álom verdeső
légy-zónái helyett
kell dédelgetnem, kényeztetnem téged,
te kis elkényeztetett — de amint megnősz,
milyen tehetetlen vagyok veled szemben...
Miroslav Dudok
Predpoveď počasia
Čakanie
Kvapká do nádoby
Z melírovanej predtuchy
Pokazená
Vodovodná batéria
Chromatický sa pozerám Na mestské strechy Vedľa dlane Tiahnú čierne mravce
Otvoril som ústa Bude búrka
(Pečat, Obzor, Nový Sad 1980)
Miroslav Dudok
Időjárásjelentés
Kavargó előérzetből Edénybe csöpög A várakozás Elromlott Vízvezeték
A városi tetőket nézem
Kromatikusán
Fekete hangyák húznak el
Tenyerem mellett
Kinyitottam a szám Vihar vár
Martin Prebudila
Na počiatku
Na počiatku
život bol farbistý
Čierno-biele
prišlo až na konci
Na počiatku
bolo smutne a smiešne
Teraz je
ešte smutnejšie a smiešnejšie
a hluchonemejšie
(Dáíddo tváre, Obzor, Nový Sad 1983)
Martin Prebudila
Kezdetben
Az élet
kezdetben színdús volt
Csak a végén jött
a fekete-fehér
Kezdetben volt
a szomorúság és a nevetség
Most minden
még szomorúbb és nevetségesebb
és süketnémább
Adam Suchánsky
Slová
Chcel som ti povedať viac
v tej chvíli prchajúcej
ako vôňa ruží,
chcel som ti povedať viac
ako ďakujem,
povedať to tak,
ako by sme boli len sami
pod slnkom,
pod oblakmi,
či uprostred polí.
Chcel som, lež slová, slová ma zradili, nevzlietli. Azda nevládali láskou ťarchavé.
(Variácie, Kriterion, Bukurešt, 1980)
Adam Suchánsky
Szavak
Abban a rózsa illatként
illanó pillanatban,
többet akartam neked mondani,
többet
egy köszönömnél,
és ezt úgy mondani,
mintha csak egyedül lennénk
a nap alatt,
a felhők alatt,
vagy mezők közepén.
Szerettem volna, de a szavak..., elárultak a szavak, nem keltek szárnyra. Talán nem bírták (el) a szerelem terhét.
Pavel Husárik
Pred spaním
Deň sa rozbil
na prázdnej oblohe
ako krehká hračka,
čo vypadla z detských rúk.
Zostalo iba jedno okrúhle dno
a zopár rozsypaných črepín.
Tichosť zastrela i tieto
a z jej teplých perí začal tiecť
nežný bozk...
(Variácie, Kriterion, Bukurešt, 1978)
Pavel Husárik
Elalvás
előtt
A nap, akár egy
törékeny játék,
mely kiesett a gyermekkezekből,
széttört az üres égbolton.
Csak egy kerek alj
és néhány szétszórt szilánk maradt.
A csöndesség ezeket is elfedte,
és meleg tollaiból csorogni kezdett
a gyöngéd csók...
Pavel Husárik
Pred spaním
Deň sa rozbil
na prázdnej oblohe
ako krehká hračka,
čo vypadla z detských rúk.
Zostalo iba jedno okrúhle dno
a zopár rozsypaných črepín.
Tichosť zastrela i tieto
a z jej teplých perí začal tiecť
nežný bozk...
(Variácie, Kriterion, Bukureí/, 1978)
Pavel Husárik
Elalvás előtt
A nap, akár egy
törékeny játék,
mely kiesett a gyermekkezekből,
széttört az üres égbolton.
Csak egy kerek alj
és néhány szétszórt szilánk maradt.
A csöndesség ezeket is elfedte,
és meleg tollaiból csorogni kezdett
a gyöngéd csók...
Ondrej Štefanko
Zjednotenie
Sami sme to chceli.
Sami sme chceli očistiť náš jazyk od blata.
Sami sme to chceli.
A chceli to aj naše kone, aj naše vozy, aj naši ľudia.
Sami sme to chceli
a preto sme šli spolu so susedom odo dvora aj zo záhrady
búchať päsťou po stole.
Aby sme povedali aj my skutkom,
že sami sme to chceli,
a že sami sme nezostali,
lebo sám blato z jazyka neumyješ,
lebo sám ani päsťou nemôžeš búchať po stole.
Najmä vtedy, keď chceš zostať doma.
Ondrej Štefanko
Nyelvünkről a sarat
Mi magunk akartuk.
Magunk akartuk megtisztítani nyelvünket a sártól.
Mi magunk akartuk.
És akarták ezt lovaink is, szekereink is s a mieink is.
Mi magunk akartuk
és azért mentünk a szomszéddal együtt az udvarból s a kertből
ököllel verdesni az asztalt.
Hogy mi is tettekkel mondjuk ki,
mi magunk akartuk,
s hogy nem maradtunk magunkra,
mert egymagád nem mosod le nyelvünkről a sarat,
mert egyedül ököllel asztalt sem verdeshetsz.
Főleg akkor, ha otthon akarsz maradni.
Ivan Miroslav Ambruš
Neurčitosti
Pred a po a pomedzi
a potom ešte niekde
niekam sa poberáme
a pýtam sa
čo bude pred a po a pomedzi
Niekam sa poberáme
a nevieme
kedy kde a načo
a nevieme prečo ideme
a nevieme prečo
pred a po a pomedzi
Slušilo by sa nám opýtať ale kde a kedy a koho
(Dievča noci, Kriterion, Bukwešt, 1984)
Ivan Miroslav Ambruš
Bizonytalanságok
Valami előtt és után és közben
és az után is még valahol
készülődünk valahová
és kérdem
mi lesz előtte és utána és közben
Készülődünk valahová
és nem tudjuk
mikor hová és minek
és nem tudjuk miért megyünk
és nem tudjuk miért
azelőtt azután és aközben
Illene megkérdeznünk de hol és mikor és kit
Ivan Miroslav Amburš
Dusenie slovom
Dusia sa slovom
mysleli že je to jablko
Dusia sa slovom
ktoré rozhrýzli na litery
chcú sa smiať a nevedia prečo
chceli by plakať a nemôžu
Natierajú si ho na chlebík
(majú iné chute)
zmáčajú ho do cukru
Je nepoužívateľné vravia
Nepoužívateľné
odhodia ho — veď ono zhnije
Ale slovo pretrváva ako kameň
(Dva hlasy //., Kriterion, Bukurešť, 1987)
Ivan Miroslav Ambruš
Szóbafulladás
Fulladoznak a szótól almának gondolták Fojtogatja őket a szó amit betűkké rágtak nevetnének és nem tudják miért sírni szeretnének és nem tehetik Kenyérre kenik (más ízekhez szoktak) cukorba mártogatják Nem használható mondják használhatatlan
eldobják — hisz úgy is elrohad De a szó akár a kő kitart
Ivan Miroslav Ambruš
Rozmŕvanie slova do iného slova
Tento stav je neopakovateľný novotvar vysvetlenie dôvery či voľný opis príchodu predkov Tento stav je namiesto odhalenia
namiesto iného slova neopakovateľný novotvar
v neopakovateľnom spojení Tento stav je rozmŕvanie slova do iného slova skĺznutie do dravosti a rast plný prekvapení Tento stav je iný stav slova
(Dva hlasy //., Kriterion, Bukureši, 1987)
Ivan Miroslav Ambruš
Szétmorzsolt szavak
Megismételhetetlen újítás ez az állapot megmagyarázása a bizalomnak vagy az ősök bejövetelének szabad leírása Ez az állapot a leleplezést helyettesíti
más szó helyett van itt megismételhetetlen új képződmény
utánozhatatlan (szó)kapcsolatban Ez az állapot a szónak más szóvá való szétmorzsolása vadságba csúsztatása és meglepetésekkel teli növekedés(e) Ez az állapot más állapota a szónak
Ivan Miroslav Ambruš
Oddeľovanie slova od úst
Aha ústa oddelené od slova
a slovo od úst
otrasené od plevy
poznačené jadrom
Už poznáme príčiny
tento voľný pád vzduchom
po slizkej stope skľznutého anjela
Aha ústa oddelené od slova
bytostné ako tvar nášho vedomia
(Dva hlasy II., Kriterion, Bukurešt, 1987)
Ivan Miroslav Ambrus
Szó a szájtól elválasztva
íme a szótól elválasztott száj
és a szájtól a szó
pelyvától megrendülve
önmagvával megbélyegezve
Ismerjük már az okokat
ezt a légtéri szabadesést
egy megbotlott angyal nyálkás nyomában
íme a szótól elválasztott száj
létfontosságú mint tudatunk alakja
Ivan Miroslav Ambrus
Nadložená dvojitosť
Opravujem dráhu spomienok
a dostávam sa k tebe
potom už v predsieni slova
počítam mocenstvo lásky
Tak ako čmeliak na steble trávy
hľadám si rovnováhu
pokým niekto iný zo mňa
využíva moju zaujatosť
a píše básne
Niekedy sa podpisujem miesto neho
inokedy on miesto mňa
ale ani sám neviem kto kedy
V úplnej svornosti
si delíme prácu
ale ktorý z nás teraz
stojí v predsieni a čaká
(Variácie, Kriterion, Bukurešt, 1988)
Ivan Miroslav Ambruš
Megtoldott kettősség
Egyengetem az emlékek útját
míg hozzád nem érek
aztán már a szó előterében
a szerelem vegyiértékét mérlegelem
Akár egy dongó a fűszálon
az egyensúlyt keresem
amíg valaki más
kihasználja elfogultságom
és verseket ír
Néha helyette írom alá magam
máskor ő helyettem
de magam sem tudom mikor melyikünk
Teljes egyetértésben
osztjuk meg a munkát
de most melyikünk
áll és vár az előszobában
Dagmar Anoková
Kniha rozlúčok, tretia/hladania
— úryvky —
Zamrzlo
slovo vo vzduchu,
srieň napadal,
deťom trblietal sa v očiach.
Roztopila sa
neha.
Tri listy spadli do vody.
Modrý, žltý, červený.
Tri kruhy uzavreli návraty.
Nebo
Slnko
Mama.
(Variácie, Kriíerion, Bukwešť 1978)
Dagmar Anoková
A búcsúzasok harmadik könyve/ keresések
— részletek —
Megfagyott
a szó a levegőben,
leszállt a zúzmara,
a gyerekek szemében csillogott.
Elolvadt
a gyengédség.
Három levél hullott a vízbe.
Kék, sárga, piros.
Három kör vette körül a visszatéréseket.
Ég
Nap
Anya.
Alojz Berec
Otcovia a deti
Radšej mi ukážte národ A keď bude treba Dám zaň život
Ukážte mi lásku A budem šťastný Keď mi k jej krížu pribijete krídla
Ukážte mi česť
A s radosťou sa dám prikovať
K jej veslu
Len mi už konečne Prestaňte ukazovať Stále dookola SEBA
(Literárna súťaž 1986, Mount Pocono — USA —1986)
Alojz Berec
Apák és gyermekeik
Mutassátok nekem inkább a népet És ha majd kell Életemet adom érte
Mutassátok a szerelmet
És boldog leszek
Ha keresztjéhez szögezitek szárnyaim
Mutassátok a becsületet És örömmel kovácsoltatom Evezőjéhez magam
Csak végre
Ne mutogassátok már
Körbe-körbe SAJÁT MAGATOKAT
Lea Svoradová
„Naši"
sedia a spievajú
„hej, šuhaj!"
piesne dávno zaniknutého sveta.
sedia a spievajú
nepatriaci nikam
držiaci sa jeden druhého
vo vinovo-slzavom dojatí,
pred sebou na útechu:
halušky s bryndzou.
(Literárna súíaž 1986, Mount Pocono — USA —1986)
Lea Svoradová
„A
mieink"
csak ülnek és éneklik
hogy „hej, legény!"
egy rég letűnt világ dalait.
ülnek és énekelnek
sehová nem tartozva
fogva egyik a másikát
bortól-könnyes meghatódottsagban,
vigaszként: sztrapacskaval
maguk előtt.
Vladimír Machajdík
Priateľom
Nikoho z nich som už
viac nestretol
pochody dní nás rozohnali
Roky nemali pre nás čas
niekedy nebolo
pod oblohou dosť miesta
Preto často píšem dlhé listy
— niekedy zo samoty
v nich nevypovedané vyznávam.
(Pohžady, Montreal 1988)
Vladimír Machajdík
Barátaimnak
Többé már egyikükkel
sem találkoztam
szétzavart bennünket a napok menete
Az éveknek nem volt idejük ránk időnként nem jutott elég hely az égbolt alatt
Ezért gyakran írok hosszú leveleket — olykor-olykor a magánytól megvallom a bennük kinemmondottakat.
Znaky bez významu
Z poézie maďarských básnikov žijúcich v Maďarsku, Česko-Slovensku a Rumunsku
Jelentés nélküli jelek
A magyarországi, csehszlovákiai és romániai magyar költők verseiből
Béres Attila
Legalább
Az én apró játékaim, hidd el, nem veszélyesek, hiszen én csak észreveszek egynémely veszélyeket.
Ahhoz, hogy el is múljanak, tudom én, hogy kevés ez, célom, hogy a veszélyekre nézve legyek veszélyes
legalább.
Attila Béres
Aspoň
Nie sú nebezpečné tie moje neškodné, drobné hry; veď ja len zbadám zopár nebezpečenstiev, uver mi.
Od toho nezmiznú, viem. Mám cieľ, aby som pre tie nebezpečenstvá nebezpečným bol
aspoň.
Szentmihályi Szabó Péter
Béke
Megvertem a kutyámat,
megvertem a feleségemet,
megmostam a gyermek fejét,
kitakarítottam,
tettem egyet és mást a ház körül,
hallgattam a miniszterelnök
óvatos nyilatkozatát,
hétvége volt,
kellemes októberi nap,
nem voltam kifejezetten boldog,
de ha majd visszaemlékezem,
könnyezni fogok, annyira
visszakívánom
ezt a közép-európai békét.
(Szép versek 1988, Magvető Kiadó, Budapest 1989)
Péter Szentmihályi Szabó
Mier
Zbil som svojho psa,
zmlátil svoju ženu,
umyl som decku hlavu,
poupratoval som,
spravil som čo-to okolo domu,
počúval som opatrné
vyhlásenie ministerského predsedu,
bol víkend,
príjemný októbrový deň,
nebol som vyslovene šťastný,
ale ak raz budem spomínať,
rozplačem sa, natoľko si
budem priať návrat
tohto stredoeurópskeho mieru.
Ladányi Mihály
Epigramma
Christopher Caudwell szerint
a kommunizmusban nem lesz költészet.
A költészet mai állapotát tekintve
igen közel
lehetünk a kommunizmushoz.
(Csillagok kutyaláncon, Magvető, Budapest 1987)
Mihály Ladányi
Epigram
Podľa Christophera Caudwella v komunizme nebude poézia. Súdiac podľa súčasného stavu poézie môžeme byť veľmi blízko ku komunizmu.
Ladányi Mihály
Negatív
Mindig ez az örök tökéletesség!
fáj nekem ez a sok értelem, vacogok ennyi igazságtól!
Már csak a tévedések érdekelnek, félni szeretnék, éhezni és szorongani,
— mert reménytelenül hiányzik átvirrasztott éjszakámból
valami kis reménykedés —
(Csillagok kutyaláncon, Magvető, Budapest 1987)
Mihály Ladányi
Negatív
Vždy táto večná dokonalosť!
Až ma bolí prebytok umu,
chvejem sa od toľkých právd! Už len omyly ma zaujímajú; chcem sa báť, úzkostlivo hladovať,
lebo z mojej prebdenej noci
beznádejne chýba
trocha nádeje —
László Nagy
Ľudský pár
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
EVAEVEEVAEVAEVAEVA
EVAEVAEVVVVVVVVVA
EVAEVA
EVAEVA adam
EVAEVA
EVAEVAEVAAAAAAAAA
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
Nagy László
Emberpár
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
EVAEVAEVVVVVVVVVA
ÉVAÉVA
ÉVAÉVA ádám
ÉVAÉVA
EVAEVAEVAAAAAAAAA
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
EVAEVAEVAEVAEVAEVA
(Versek és versfordítások, Magvető, Budapest 1975)
Király László
Ablakok
igen igen igen igen igen
igen igen igen igen igen
igen
igen
igen
NEM igen
igen
igen
igen igen igen igen igen igen igen igen igen igen
nem
nem nem nem nem
nem
nem nem nem nem
nem
nem
nem
IGEN nem
nem
nem
nem nem nem nem nem nem nem nem nem nem
(Képversek, Kozmosz, Budapest 1984)
László Király
Okná
áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno NIE áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno
nie nie nie nie nie
nie nie nie nie nie
nie
nie
nie ÁNO nie
nie
nie
nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie
Tóth Eva
Töredék x
Mivel meghalhatok bármelyik pillanatban, úgy érzem, nem szabad tovább halasztanom, hogy a legfontosabbat kimondjam —
(Élei és Irodalom, Budapest 1984)
Éva Tóthová
Fragment
Kedže v ktorejkoľvek chvíľi môžem zomrieť, cítim, že nemôžem ďalej odkladať, aby som vyslovila to najdôležitejšie —
Békési Gyula
A koldus poéta
—Berda J. emlékére —
Kihűlt üres tányér és kenyérmorzsák az asztalon. A sarokban árnyék. Félsz. Virrasztasz vigasztalan.
Csönd van. Legbelül: zene. Gondolatot szül érzelem. S mintha jövőt nemzene Ég-fény idegeiden.
Kinn: sötétség. Az égen egyetlen csillag sem ragyog. — „E kinti világ idegen" — gügyögöd és gagyogod.
Ázott kabátod: szegen. Belőle földig csüng a rongy.
(1987)
(Új írás, Budapest, 1989)
Gyula Békési
Básnik-žobrák
— Na pamiatku J. Berdu —
Na stole vychladnutý prázdny tanier, omrvinky. V kúte tieň. Bojazlivo bdieš tak neutešený.
Je ticho. V hĺbke duše: hudba. Cit rodí myšlienku. Akoby plodil budúcnosť na tvojich lúčových nervoch.
Vonku: temnota. Nebo žiadnou hviezdou nežiari.
—
„Svet pomimo: cudzina"
—
džavoceš
jachtavo.
Na skobe: tvoj mokrý plášť. Handra z neho po zem siaha.
Berda József
Köszönöm nektek az életem
Ó, két
szelíd tótok: apám és anyám,
kik süket nyugalommal
aludtok a \
békés föld alatt: árva fiatok mindig veletek vigasztalja magát s nagy hálaérzés tölti el dobogó szívét; nektek köszönvén szűkös kis életének boldog vonaglasát, mely tele szomorúsággal is néki csupa öröm és szépség — s már áldottnak tudja sorsát, hogy elzúzván fáradtra izzadt testét: most rólatok fütyörészhet derült gyermekhangon a sötét árnyékok alatt...
József Berda
Ďakujem vám za svoj život
Oh, vy dvaja krotkí Tóti moji:
otec a mať, ktorí odpočívate v hluchom
pokoji zeme: váš osirotený syn
sa vždy s vami potešuje a chválou
sa napĺňa jeho búchajúce srdce;
ďakujúc vám za šťastné zvíjanie sa jeho
chudobného živôtika, ktorý hoc plný smútku
je mu samá radosť, krása — a už požehnaným
cíti svoj osud, aby rozdrviac svoje telo
ustaté do potu: teraz o vás mohol hvízdať
jasným detským tónom pod temnotou tieňov...
Berda József
Szegény tótok gyereke érzi
Büszke lehetne rá, hogy hosszú orral
áldotta meg őt az Isten, de látja,
itt él ő is, emberek s állatok között,
mint aki ismervén sorsát, mindig
magára gondol s már tudja: legboldogabb
e földön, ki sokat nevet, keveset panaszkodik,
mert ez illik jól az egyszerű tót gyereknek,
ki babon és krumplin hizlalta magát bátor cselekedetekre.
(Plyfónia II, Tankönyvkiadó, Budapešť 1986)
József Berda
Syn biednych Tótov cíti...
Mohol by byť hrdý na to, že Boh ho
obdaroval dlhým nosom, ale vidí, že
tu žije aj on medzi ľuďmi a zverou,
ako kto poznajúc svoj osud, myslí
stále na seba a už vie: on je najšťastnejší
na tejto zemi, ktorý sa veľa smeje, málo sťažuje,
lebo toto pristáva prostému synovi Tótov,
ktorý sa vykŕmil fazuľou a zemiakmi na smelé činy.
Kormos Sándor
Ellenszavazat nincs?!
Szavaz a pusztulás, pusztul a szó, csillog az ősz és őszülnek a csillagok.
Csillog a pusztulás, őszül a szó, szavaz az ősz és pusztulnak a csillagok.
Polyfónia U Tankönyvkiadó, Budapest, 1986,
Sándor Kormos
Protihiasu niet?!
Hlasuje zánik, zaniká hlas, jagá sa jeseň a šedivejú hviezdy.
Jagá sa zánik, šedivie hlas, hlasuje jeseň a zanikajú hviezdy.
Gábor Kara
Nebude to dobre
Raňajšie omše už dávno
nie pre nich znejú.
Tí farári sú už v penzii,
alebo sa vrátili k Bohu.
Žijeme ďalej
bez viery a požehnania
na našej zemi banánového tvaru
bojac sa stúpania cien.
Čakáme Božie slovo,
ale bojíme sa ho hlásiť.
Nebude to dobre
takto bezradne.
Kara Gábor
Nem lesz ez jól
A hajnali misék már rég
nem értük szólnak.
Azok a papok már nyugdíjasok,
vagy megtértek.
Áldás és hit nélkül
élünk tovább
banán alakú földünkön
félve az áremelkedéstől.
Várjuk az Igét,
de félünk Igét hirdetni.
Nem lesz ez jól,
ilyen tanácstalanul.
(Kézirat)
Kara Gábor
Imádság
Felejtsétek el tévelygéseimet, Ahogy az első virágcsokor Hervadását is elfelejtettétek. Fordítsátok felém bankjegy-fényű Arcotok, — bűnbocsátó cédula helyett. Hisz bűnös vagyok, Miképpen bűnös a gyom is, Ha élni akar. Hagyjátok, Hogy élhessek köztetek Az élet bűnével, A fogantatás vétkével, Szépségével a bűnnek, erénynek, így éljek. ÁMEN.
(Kézirat)
Gábor Kara
Modlitba
Zabudnite moje zmýlené kroky,
tak ako ste zabudli
vädnutie prvej kytice!
Obráťte ku mne namiesto odpustkov
vašu tvár, lesklú od bankoviek!
Dajte mi môj vyjednaný diel:
váš dobromyselný úsmev! Nechráňte ma
od lásky a bozkov mojej milej!
Som hriešnik ako je hriešna
i burina keď chce žiť.
Nechajte, aby som žil medzi vami
s hriechom života, s vinou počatia,
s krásou hriechu a nádeje.
Takto nech žijem,
AMEN.
Kara Gábor
Torzó
mezítláb és koszorúval útra nem mehetsz keresztedért sorban állhatsz ha igényt rá más nem támaszt
(Kézirat)
Gábor Kara
Torzo
ovenčený a bosý dnes
po ceste nekráčaš
môžeš stáť v rade za svoj kríž
ak iný naň nároky nechce mať
Kara Gábor
Tanyát verni
otthont keresni vagy albérletet egyremegy egy csendes zugot zsiványlakot vagy békés-lakot mindegy már legjobb lenne az óraketyegésben tanyát verni
(Kézirat)
Gábor Kara
Usídliť sa
hľadať domov alebo podnájom zdá sa
že je to jedno tiché zákutie zbojnícku chatu alebo pokojnú vilku všetko jedno najlepšie by bolo usídliť sa v tikote hodín
Kara Gábor
Laktanya-lét
hiába
vagyok
mintha
nem is lennék
gyász
avagy
párja
létem
képe
előhív-
hatatlan
{Kézirat)
Gábor Kara
V kasárni
nadarmo som
akoby som ani nebol
s túžbou
pochoduje
smútok
fotografia môjho bytia sa nedá vyvolať
Kara Gábor
Mi lenne az?
Ha szólnál is, mi lenne az?
Apró szavaid
remegve bújnának a világra.
Lipheszkedik a gondolat,
de nem mondod.
Hiába minden.
Talán jelre vársz, talán másra;
lehet, az őszi elmúlásra.
Ember szüli az avar-ízű csókot,
a titoké szív-ízű.
A szél kikezdi a lombot...
Potyogni kezd
az elsárgult szerelem.
{Kézirat)
Gábor Kara
Čo mi povieš?
Aj keď sa ozveš, čo mi povieš? Tvoje chvejúce sa drobné slová bojazlivo vykuknú na svet. Zahniezdi sa myšlienka, ale ju nevyslovíš. Možno čakáš na signál, možno na jeseň, na zánik. Človek rodí vyhasnutý bozk, tajomstvo má príchuť srdca. Vietor napáda konáre... začína padať žltá láska.
Gál Sándor
Halottaim földjén
lépj ki novembereid mögül
ó-fejfák korhadó horhosába
piros égaljak méhéből
hó indul betemetni az éjszakát
támad nyírfa-erdejű világosság
nézd lépésenként közelít
óriás-árny halottaim eladott földjén
itt vagyok mondod s egy kérdőjel-ember
egy akácfagöb tüskéit önmagába döfi
te pedig állsz üzenet nélkül
tegnap s holnap között
a történelem irtásaira kipöndörítve
(Műhely 83, Madách, Bratislava 1983)
Sándor Gál
Na zemi mojich mŕtvych
vykroč spoza svojich novembrov
do tlejúcich náhrobníkov
z maternice červených podnebí
zakryť noc sa pohýna sneh
nastáva jas brezových lesov
pozri na predanej zemi mojich mŕtvych
krok za krokom sa blíži obrovský tieň
tu som hovoríš a jeden otáznikový človek
agátové tŕne si pichá do seba
ty ale stojíš bez odkazu
medzi včerajškom a zajtrajškom
vymetený na okraj dejín
Varga Imre
Hölderlin-plakát
Heraklész oszlopaira
Csak jel vagyunk,
lényünk a világra nem vonatkozik.
Érzéseink: tárgytalanok.
A gondolat önmagát is
fölemészti.
Körhintaként
forog fölöttünk a csillagos ég,
és a tölgyek — folyvást! folyvást! —
harsognak tántorogva a szélben.
E cirkuszhoz semmi közünk. Itt-létünk összefüggéstelen, dadog: ki-kihunyunk önmagunk is. A háttérbe veszünk. S fölfénylünk újra a semmi vásznán: jelentés nélküli jelek.
(Mozgó Világ, Budapest, 1984)
Imre Varga
Hölderlinov piagát
Na Heraklové stĺpy
Sme len znaky,
naša bytosť sa nevzťahuje na svet.
Naše pocity sú bepredmetné.
Myšlienka strávi
i seba.
Kolotočom
sa krúti nad nami hviezdnaté nebo
a duby tie neustále hlaholia
potápajúc sa vo vetri.
S týmto cyrkusom nemáme nič spoločného.
Naše bytie je tu nesúvislé,
kokce: vyhasneme zavše i sami pre seba.
Stratíme sa do pozadia.
A znova zažiarime
na plátne ničoho:
znaky bez významu.
Kányádi Sándor
Harangfölirat
(Ars poetika)
azért harang a harang hogy hívja az élőket temesse a holtakat s hogy árvíz jégverés tűzveszély idején s hódító horda láttán félreverjék
(Sörény és koponya, Csokonai Kiadó, Debrecen, 1989)
Sándor Kányádi
Nápis na zvone
(Ars poetika)
zvon je preto zvonom aby volal živých pochovával mŕtvych a aby ním potriasli v čase povodne krupobytia požiaru a vidiac tlupu dobývačov
Kányádi Sándor
Megszokás
megszokja a szem meg a sötétet hiába hunyorog rám e kései nap leszegett fejjel baktatok mint a felszínre fölhozott hajdani bányalovak
(Sörény és koponya, Csokonai Kiadó, Debrecen 1989)
Sándor Kányádi
Návyk
zvyknú si oči
navyknú si na tmu
darmo na mňa žmurkajú
lúče tohto pozdného dňa
kráčam
so sklopenou hlavou
ako niekdajšie banské kone
vynesené na povrch
Kányádi Sándor
Gyülekezési szabadság zárójelekkel
a színházaikban (amíg még vannak) az engedélyezett darabokra
a templomaikba (amíg még állnak) felekezetre való tekintet nélkül
a temetéseikre (amíg még lesznek)
életük végéig fegyelmezetten
MINDEN KÜLÖN ENGEDÉLY NÉLKÜL IS
elmehetnek elmehetnek
(Sörény és koponya, Csokonai Kiadó, Debrecen 1989)
Sándor Kányádi
Spolčovacia sloboda so zátvorkami
do svojich divadiel (dokedy ešte sú) na povolené diela
do svojich kostolov (dokiaľ ešte stoja) bez ohľadu na vierovyznanie
na svoje pohreby (kým ešte budú)
disciplinovane do konca svojho života
AJ BEZ AKÉHOKOĽVEK OSOBITNÉHO POVOLENIA
môžu zájsť môžu odísť
|
nemcsak az írásjeleket és a még mindig osztálykülönbségeket fitogtató nagybetűket el kellene hagyni minden fölöslegest meztelenre kellene vetkeztetni a szavakat akár a deportáltakat |
Kányádi Sándor
El kellene
(Sörény és koponya, Csokonai Kiadó, Debrecen 1989)
Sándor Kányádi
Mali by sme
nielen interpunkčné znamienka
a ešte stále triednymi rozdielmi
sa chvastajúce veľké písmená
mali by sme zanechať všetko zbytočné
do nahoty by sme mali
vyzliecť slová
ako deportovaných
Ešte bolí slovo
Z poézie rómskych
nemeckých, rumunských, a srbských
básnikov žijúcich v Maďarsku
Még fáj a szó
A magyarországi cigány, német, román és szerb költők verseiből
Pethes Mária
Se bújva, se áldva
Jönnek
a hordák
a tavaszt
megbotozzák
péppé verik
arcát
és megvakítják
nyelvében
él a nemzet
madár szól
rügy sikolt:
se bújva
se áldva
nem lehetünk
sehol
(Kézirat)
Mária Pethesová
Ani ukrytí, ani požehnaní
Prichádzajú
tlupy
palicami zbijú
jar
kašu tlčú
z jej tváre
a oslepia ju
národ žije
vo svojom jazyku
ozýva sa vták
zvrieskne púčik:
nikde
nemôžeme byť
ani ukrytí
ani požehnaní.
Pethes Mária
Kisebbség
Kocsmabűz Acsarkodó szájak Kaffogó fogak Emancipált szellem Arcomba tolakodó ököl Penge sikoly Nyomorék szégyen Földvonzás-hiány űrutazása hátrányos helyzetű lények bolygójára.
(Népszabadság —Hétvége, Budapest 1990)
Mária Pethesová
Menšina
Zápach krčmy
Hašteriace sa ústa
Štekajúce zuby
Emancipovaný duch
Päsť vtierajúca sa mi do tváre
Ostrý výskot
Invalid hanba
Nedostatok príťažlivosti zeme
Vesmírna cesta
na planétu bytosti
v nevýhodnej situácii
Choli Daróczi József
Mint a kasza
Hitemet lopok híztak meg tántorgo lelkemen. Szorongásokban vergődő vágyaimat ki értette meg?
Létem csak sokadrendű kérdés volt a kérdések között.
Bízó jobbom bizalmatlanságba zuhant, mindig közöny, vagy szögesdrót vett körül. Ha volt bűn, bűnbak voltam. Jóért nem állhattam sorban, hát kiegyenesedtem, mint a kasza.
(Isten homorú arcán, Oprheusz Kiadó Kft, Budapest, 1990)
József Choli Daróczi
Ako kosa
Na mojej kolísavej duši süsüi tí, čo mi kradli vieru. Kto pochopil moje túžby zvíjajúce sa v tiesňach? Moje bytie bolo len mnohoradou otázkou medzi otázkami.
Moja veriaca pravica padla do nedôvery, obklopovala ma vždy ľahostajnosť alebo ostnatý drôL Ak bol hriech, bol som vždy na vine. Nemohol som stáť v rade pre dobro, vyrovnal som sa teda ako kosa.
Kovács József
Cigány vagyok
rom som
azaz ember
és cigány vagyok
cigány az aki a cigány néphez tartozik
akit az emberi jogok nevében kopasztottak meg emberi jogaitól
akit nem tanítottak
meg ími-olvasni
nehogy tiltakozó szövegeket
szerkeszthessen a fajgyűlölet ellen
a tehetetlen kormányok a mártír ellenzék ellen
rom som
azaz azonnal felismerhető
rasszjegyeket viselek
akit zaklathat
és felelősségre vonás nélkül
verhet a rendőr
József Kovács
Róm som
Róm som
to jest človek som
a Cigán
Cigán je kto patrí k cigánskemu ľudu
koho v mene ľudských práv
obrali
o ľudské práva
koho nenaučili
písať a čítať
aby nemohol redigovať
protestné texty
proti
rasovej nenávisti
proti
neschopným vládam
a martýrskej opozície
Róm som
to jest nosím ihneď poznateľné
rasové znaky
koho policajt môže
domŕzať a biť bez toho
že by ho brali na zodpovednosť
akit mesterségek mívelése helyett szociális segélyekre szoktattak
aki csak gombokhoz juthat a milliárdos szociális tételekből
rom som
azaz nem vállalhatom
hovatartozásom
mert a befogadó
többség
tudatában
nem szerepel az etnikai másság fogalma
rom som azaz akit leírt az Úristen is
és akit nemzetiséggé
akar kikiáltani
néhány hivatásos díszlovag
anélkül
hogy végleg lemondtam
volna az életemről
(Népszabadság-Hétvége, 1990)
koho privykali
namiesto pestovania remesiel
sociálnym podporám
kto sa môže dostať
len ku gombíkom
z miliardových sociálnych položiek
Róm som
to jest nemôžem vziať na seba
svoju príslušnosť
lebo vo vedomí
pojímacej
väčšiny
nefiguruje
pojem
etnickej odlišnosti
Róm som
to jest koho
aj pán Boh odpísal
a koho zopár
profesionálnych parádnych rytierov
chce vyhlásiť za národnosť
bez toho
že by som sa definitívne
vzdal svojho života
Koch Valéria
Útban a csönd felé
útban a csönd felé
szómezők közt hangréteken
jelek bozótosában
kiáltjuk susogjuk
dadogjuk
azt az egyetlen
feddhetetlen fölfedetlen
mondatot
amelyik a csöndön túl
jeltelenül föltárul
(Útban a csönd felé, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Valéria Kochová
Cestou k tichu
po ceste k tichu
pólami slov na lúkách hlasov
v húštinách znakov
kričíme šepkáme
koktáme
tú jedinú
bezúhonnú neodkrytú
vetu
ktorá sa za tichom
odhalí bez znaku
Koch Valéria
Csönd-szó
Aszó arra való hogy a csöndre felkészítsen
a csönd ha beköszönt azzá lesz a szó aki nincsen
(Útban a csönd felé, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Valéria Kochová
Slovo ticha
Slovo je na to aby pripravilo
cestu k tichu
ticho
keď nastane tým bude slovo kto už nie je
|
Nem a kezdet, ami nehéz — a befejezés, a tökéletesítés. Húton veszik el minden. Torzók vagyunk mindannyian leglényegünkben. |
Koch Valéria
Torzók
(Zuversichí — Bizalom, Tankönyvkiadó, Budapest, 1982)
Valéria Kochová
Torza
Nie začiatok je ťažký
dokončenie
zdokonaľovanie
Všetko sa stratí na polceste
Torza sme všetci
v hľbke svojej podstaty
Koch Valéria
Ekvivalencia
Elnyomásélmény szabadságfogalom
(Zuversichí—Bizalom,
Tankönyvkiadó, Budapest, 1982)
Valéria Kochová
Ekvivalencia
Zážitok útlaku poňatie slobody
Koch Valéria
Bizalom
Egy napon aztán váratlan kéretlen beállít a csoda sápadt lesz és törődött mint ódon fényképek elporladt szépanyánkról
Világol majd mégis a kígyómarás-pillanat megbénítja gyönyörű áramló tévelygésünk s igénye-sincs önfeledten egy ösvényre vetül
(Zuversicht — Bizalom, Tankönyvkiadó, Budapest, 1982)
Valéria Kochová
Dôvera
A jedného dňa
nečakane nevolane
sa zjaví zázrak
bude bledý ošúchaný
ako starobylé fotky
o našej zotletej matke-kráse
A predsa bude žiariť chvíľa uhryznutia zmijou ochromí náš prekrásny prúd omylov a bez nárokov nadšene sa premietne na chodník
Koch Valéria
Bagatell
Ember: hamisítvány boldogtalan tökélyutánzat a Mester szeméből kihullott látomás
(Zuversicht — Bizalom, Tankönyvkiadó, Budapest, 1982)
Valéria Kochová
Maličkosť
Človek: falzifikát pseudodokonalosti vízia vypadnutá z očí majstra
Koch Valéria
Albérleti fal
A festett Napban
megfeszített Krisztus.
Alatta Bartók,
a szigorú arcú.
Egy órarend, egy távirat
s egy bánatos kabalanyúl.
Általuk nem élek társtalanul.
(Zuversicht—Bizalom, Tankönyvkiadó, Budapest, 1982)
Valéria Kochová
Stena v podnájme
V maľovanom slnku ukrižovaný Kristus. Pod ním Bartók s prísnou tvárou. Rozvrh hodín, telegram a smutný talizman: zajac.
Predsa len nie som sama.
Koch Valéria
Belecsöndesedtél
Belecsöndesedtél klinikaudvarok homályába újra április előtti korok röntgenfilmjein már veszélyes jel
emlékszel?
csak magányunk fokát nem őrzi lázgörbe és cellulóz magzatunk mosolyát ábrákat a falon és így tovább
nincs tovább
(Zuversicht—Bizalom, Tankönyvkiadó, Budapest, 1982)
Valéria Kochová
Utíšila si sa
znovu si sa utíšila do šera dvorov kliník na rentgenových filmoch predaprílovej doby nebezpečný znak
pamätáš sa? len stupeň našej samoty a úsmev nášho celulózového plodu nestráži krivka teploty nákresy na stene a tak dalej
nie je dalej
Koch Valéria
Utópia
A szelídeké lesz a föld a föld a szelídeké lesz ha lesz még föld ha lesznek már szelídek
(Útban a csönd felé, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Jaléria Kochová
Utópia
Krotkým bude patriť zem zem bude majetkom krotých ak ešte bude zem ak už budú existovať krotkí
Josef Michelisz
Válságos évtizedek
Az évek hordalékai gátakat emeltek fülünkben
dogmatikus szóvirágok ellen, és mi remeteként a hallgatás barlangjaiba húzódtunk vissza. Keserűségünk hegyi patakká duzzadt, könnyeink kősójából cseppkövek nóťek, denevérek
csimpaszkodtak hajunkba, homlokunkat sziklacsipkék karcolták véresre, nyelvünkön kiütött a salétrom...
Még fáj a szó...
(Útban a csönd felé, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Josef Michelis
Krízové desaťročia
Nánosy rokov
dvihli hrádze
v našich ušiach
proti
dogmatickým kyticiam slov,
a my ako pustovníci
sme sa stiahli späť
do brlohov mlčania.
Naša trpkosť
napuchla v horský potok,
z kamennej soli našich slz
rástli kvapľové kamene,
v našich vlasoch
hniezdili netopiere,
naše čelá doškriabali do krvava
skalné čipky,
liadok sa vyrazil
na našom jazyku...
Ešte bolí slovo...
Josef Michelisz
Természetbarát
A halálom
előtt
küldök
az emberiségnek
egy galambot
zöld ággal —
műanyagból...
(Útban a csönd felé, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Josef Michelis
Milovník prírody
Pred svojou
smrťou
pošlem
ľudstvu
holubicu
so zelenou vetvou —
z umelej hmoty...
Vágyi Vata
Feltételes mód
A könyvkereskedőnél láttam két eredeti Ady-kiadványt. Tudnám már, mit ajándékozhatnék karácsonykor apámnak. Ha élne.
(Kézirat)
Vata Vágyiová
Podmieňovací spôsob
V nkíhkupectve som videla
dve originálne vydania diel E. Adyho.
Už by som vedela, čo darovať
na Vianoce svojmu otcovi.
Keby žil.
Nelu Bradean-Ebinger
Vallomás
Szeretet-keresőben
nyomokat
találtam
nyomokat a frissen hullott hóban a nyomok a múltba vezetnek a frissen hullott hó alatt
rátaláltam
az anyai szeretetre
a frissen hullott hó alatt
rátaláltam az anya szeretetére irántad és irántam
sváb anyanyelvünkre találtam
(Útban a csönd felé, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Nelu Bradean-Ebinger
Vyznanie
V hľadaní lásky našiel som stopy
stopy v čerstvo napadnutom snehu stopy pod čerstvým snehom do minulosti vedú
pod čerstvým snehom
som natrafil
na materskú lásku
našiel som
lásku
matky
k tebe a ku mne
náš švábsky materinský jazyk som našiel
Engelbert Rittinger
Apák és fiúk
Apáink kemény küzdelemben keresték
a jogot a sok kötelességhez;
a munkához való jogról beszélek.
Gyerekeink már nem érzik jogaik
gyakorlását kötelességnek;
az anyanyelvről beszélek.
(Útban a csönd felé,
Baranya Megyei Művelődési Központ,
Pécs, 1988)
Maria Berényi
Félúton
széthasogatott lépések malmában őrlődöm hol van itt számomra horgonyzó hely? sosem érzem hogy megérkeztem kihunyó remények után döcögök
az élet díszletei közt kotorászok nap mint nap átlépdelem a szavak árnyékát a sarokban lúdbőrzik a józanság
az optikai csalódások a reményekkel nőnek párhuzamosan
(Kézirat)
Engelbert Rittinger
Otcovia a synovia
Naši otcovia hľadali v tvrdom boji právo k hromade povinností; hovorím o práve na prácu. Naše deti už necítia povinnosť žiť svojimi právami; o materinskom jazyku hovorím.
Maria Berényiová
Na polceste
v mlyne rozdrvených krokov sa zožieram kde by som tu mohla zakotviť? nikdy necítim že som prišla drkocem v stopách hasnúcich túžob
deň čo deň sa prehŕňam medzi rekvizitami žitia prekračujem tiene slov riadkom od triezvosti naskakuje husia koža optické klamy rastú s nádejami
Maria Berényi
Identitászavar
saját nyelvünk
csöndjébe-------
burkolózva $$$$$$$ keressük a kapaszkodókat
félénken'""""""""""""
és
kihívóan közeledünk
szakadatlanul ////////
a
tárgyra akarunk térni azonosulni ????????? meddig ??????????
és kivel ???????? Az emlékezet nem
engedelmes eszközünk málló öntudatunkat ////// átröntgeneztetjük ++++++ és önmagunkba emigrálunk
(Kézirat)
Maria Berényiová
Poruchy identity
v tichosti nášho
vlastného jazyka-------
zahalení $$$$$$$ hľadáme pevné body
bojazlivo'""""""""
a provokatívne sa približujeme
ustavične ////////
chcemi ísť k veci
stotožniť sa ????????? do kedy ??????????
a s kým ???????? pamäť nie je naším
poslušným nástrojom naše spráchnivelé sebavedomie ////// nechávame prerontgenovať +++++++++ a emigrujeme do seba
Petar Milosevic
s
En vagyok az
Ha már bezártátok az ajtót és valaki mégis bejött ne féljetek én vagyok az
Ha már alkonyba hajlott a nap a közelgő éjben is örvendjetek mert veletek vagyok én
Ha már kétségbeesetten ringatóztok a csónakban békesség nektek
Felétek tartok a vízen lépésről lépésre
Nyugodjatok meg nincs semmi baj hogy nem tudok úszni
(Másszóval, Baranya Megyei Művelődési Központ. Pécs, 1988)
Petar Milosevic
To som ja
Keď ste už zavreli dvere a ktosi predsa vošiel nebojte sa to som ja
Keď sa už schyľuje deň k súmraku jasajte aj v blížiacej sa noci lebo ja som s vami
Keď sa už zúfalo kolíšete v člnku pokoj vám
Smerujem k vám po vode z kroka na krok
upokojte sa
nič to
že neviem plávať
Petar Milosevic
Földalatti felhőkarcolók
Hegyen temetkezünk
Hol a lejtőn mely előttünk mered hol a fennsíkon melyre kapaszkodunk
Fölénk kerekedtek akik elhagytak minket
Körkörösen emelkednek fel az öröklétbe
A mélyen alvók felhőkarcolói között nincs rangsorolás
Lejtőn és fennsíkon körbeágyazottak az agyagcellák
Az utolsó első az első utolsó
Mindörökké nyitott a kör
(Másszóval, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs, 1988)
Petar Milosevic
Podzemné mrakodrapy
Pochovávame na vrchu
Tu na svahu čo sa dvíha pred nami tam na náhornej plošine na ktorú sa štveráme
Prerástli nás
tí ktorí nás opustili
Kol dokola dvíhajú sa hore do večného bytia
Medzi mrakodrapni hlbokých spáčov stoja bez poradia
Hlinené cely
sú dokola postlaté
na svahu i plošine
Posledný — prvý prvý — posledný
Kruh
otvorený naveky
Vojislav Galič
Tavasz
Szentendre, 1987
felkacagott az ős-idő az ember fölött kizöldült a fű
a tavaszi sarjadás évente beágyazza a kőbevésett olvashatatlan betűket
nyoszolya a kíváncsi szemnek a napnak a szélnek az esőnek
ha arra jön valaki az élők sorából reszketeg vén kézzel széthajtja a pázsitot s a kő-forrás mélyébe gyertyát ültet
Ünnep illata árad
megszólalnak a kőbevésett szavak
(Másszóval, Baranya Megyei Művelődési Központ, Pécs 1988)
Vojislav Galič
Jar
Senondrej, 1987
rozchichotal sa pračas nad človekom rozzelenala sa tráva
jarné klíčenie zastiela rok čo rok nečitateľné písmená v kameni
lôžko zvedavým očiam slnka vetra i dažda
ak z radov živých
niekto príde tade
rozhrnie pažiť
starými trasľavými rukami
a zasadí sviečku
do hĺbky kamenného prameňa
vystúpi vôňa sviatku
slová v kameni prehovoria
Skloniť sa pred veršami
Z poézie slovenských básnikov žijúcich v Maďarsku
Fejet hajtani a soroknak
A magyarországi szlovák költők verseiből
Gabriel Kara
Zrod básne
|
skica č. 1. keď' xxxxxxxxxxxxxxxxxxx skica č. 2. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx aj tak skica č. 3. keď xxxxxxxxxxxxxx sa x xxxxxx iba xxxx roďí xxx xxx stojí xxxxx to xxxxx xxxxxxxxxx za to xxxxxxx a báseň |
skica č. 1.
keď xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
skica č. 2.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx aj tak
skica č. 3.
keď xxxxxxxxxxxxxx sa x
xxxxxx iba xxxx roďí xxx
xxx stojí xxxxx to xxxxx
xxxxxxxxxx za to xxxxxxx
a báseň

|
dp o i P s a a u r t o |
o i P s a a
u r t o
(Ľudové noviny, Budapest 1988)
Gabirel Kara
A vers születése
vázlat 1.
ha xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
vázlat 2.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx úgy is
vázlat 3.
ha xxxxxxx csak xxxxxxxx
xxxxxxx születik xxxxxxx
xxx úgy xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx mit ér xxxxx
és a vers

e r
z z
s ő
a a
1 s
á á
í r
Gabriel Kara
Porada
Na stenách unavené oči. Aj stena sa pozerá na stenu. Dvere zívnu. Oknázažmúria oči a za nami ostane iba dym zotletých rečí.
(Zrod, Budapest 1981)
Gabriel Kara
Tanácskozás
A falakon fáradt szemek.
A fal is a falra
mered.
Ásít az ajtó.
Szemüket behunyják az ablakok
és utánunk csak az elhamvadt
szavak füstje gomolyog.
Veronka Halušková
Skloniť sa pred veršami
ako zlodej
vkrádam sa do hl'bky svojho dna
tam v tej tme zdolám
bludičky i labyrint
pomaly si prisvojujem omrvinku echa
prichádzam tajnostiam na kĺb
chytám hlásky slabiky slová
opriem si ich o kandeláber
vo svetle slabulinkom
darujem im z farby dúhy
telo i dušu
prešmyknem sa na povrch skloním sa pred veršami
(SME, Budapest 1989)
Veronka Halušková
Fejet hajtani a soroknak
tolvajként lopódzom saját énem mélységeibe
ott a sötétben legyőzöm
a lidércfényt s a labirintust
lassan magamévá teszem a visszhang morzsáit
lassan rájövök a titkok lényegére
megragadom a hangokat szótagokat szavakat
és a lámpavasnak támasztom őket
gyengécske fényben
s a szivárvány színeiből
testet lelket kapnak tőlem
átcsúszom a felszínre s fejet hajtok a soroknak
Veronka Halušková
Veta a výkričník
povedal si
osud sveta a aj ten náš v ňom je ako veta s výkričníkom
len to jedno si nepovedal že kde sa končí veta a kedy mám zakričať
(SME, Budapest 1990)
Veronka Halušková
Mondat felkiáltójellel
azt mondtad
a világ sorsa és a miénk benne mintha felkiáltó(jeles) mondat lenne
csak azt az egyet nem mondtad hogy hol ér véget a mondat és hogy mikor kiáltsak
Veronka Halušková
Spolu s ničím
sedím
ako hmla v náručí ranného Šera z môjho ustatého tela šťastie sa presťahovať chystá
silu mi odobrali
tí veľkohlaví nervožráči
a ich čiernohluché žarty
zabili ste moje utrápené srdce dušu ste mi zadusili nemám viacej smelosti
sedím
ako večerom zničený deň v náručí noci
bez sily bez duše
bez srdca bez moci
(Zrod, DZSM, Budapešť 1981)
Veronka Halušková
Együtt a semmivel
hajnali
köd-homályként ülök a Semmivel
fáradt testemből
a boldogság lassan tovaszáll
erőmet vették
az idegtépő nagyfejűek
süket fekete humorukkal
megölték elkúizott szívemet megfojtották a lelkemet minden bátorságom oda lett
az éj ölében ülök
mint estével tönkretett nappal
erőtlenül
lelketlenül
Gabriel Hattinger
Sám s nocou
sám som
zohrieva ma noc moju bezcieľnu cestu
ozdobuje hviezdička
uprene sa mi díva do očí
úprimne vážne
usmieva sa na mňa
posmieva sa mi
som sám
(NáS kalendár, BudapeSÍ
1988)
Gabriel Hattinger
Éjszakai magány
egyedül vagyok az éj melegében céltalan utam dísze égy kis csillag feszülten néz a szemembe őszintén komolyan mosolyog rám kinevet magam vagyok
Mária Fazekašová
Sú takí
Sú takí čo môžu i keď nevedia
Sú takí čo musia i keď nemôžu
Sú takí čo sa snažia i keď nemusia
Sú takí čo vedia ale snahy niet
Našťastie
sú i takí ktorí musia napriek tomu že nesmú lebo inak nemôžu
Mária Fazekašová
Van aki
Van akinek szabad bár nem tud
Van akinek muszáj bár nem képes rá
Van aki akar bár nem muszáj
Van aki tud de nem akar
Szerencsére
olyan is van akinek kell
ha nem is szabad
mert másképp nem tehet
Mária Fazekašová
Stojím
Na brehu dvoch riek túlavých
Kdesi za vodou spomienky a túžby stavajú mosty
Zabudli sa dohodnúť na niečom bod stretnutia sa minul
Na brehu dvoch riek stojím s rukami tečúcimi pri tele
Medzi svojimi cudzia
Medzi cudzími nesvoja
Na brehu dvoch riek
(Ľudové noviny, BudapeU 1987)
Mária Fazekašová
Két folyó partján
Két
kóbor folyó partján
Valahol a vizén túl
hidakat vernek
az emlékek s a vágyak
Elfelejtettek valamiben
megegyezni
elvétették
a találkozási pontot
Két folyó
partján
állok
a test mellett folyó
kezekkel
Az enyéim közt idegenül Idegenek közt elidegenedve
Két folyó partján
Mária Fazekašova
Vraciame sa
Prichádzame tam,
kde dedovia dúfali život a svoj sen.
Pradedovia odišli odtiaľ, kde sme žili naše sny a dúfali.
Kde sa vracajú